Divé veže, 25. júna, roku pána 2005.

V pekný sobotný deň skoro nemá zmysel ísť liezť na Pajštún, lebo tam býva neskutočne veľa ľudí. Mišeno hľadal oblasť kde sme ešte neboli a vybral Divé veže. Aj to je pri hrade. Tematínskom. Bajkom je to skoro naskok, tak sme vyrazili.

Divé veže sa nachádzaju v Tematínskych vrchoch a to je hotový raj na Zemi. Rastie tam kopa parádnych rastlín, dozrievajú tam lesne jahody a časom aj deduškovia (teda černicky ,'-) ). Motýle a šťastie tam sadajú priamo na človeka.

Bránou z rozprávkového lesa sme sa dostali na ďalšiu lúku a popod les sme po krátkej pastve na jahodách prišli k Divým vežiam. Toto je jedna z nich. Ponúka rádovo dvadsať metrové skalkárske lozenie. Prvé nesmelé kroky sme podnikli práve na tejto veži. Kúsok ďalej sú ďalšie a ďalšie. Niektoré rovnako vysoké, niektoré nižšie. Všetky mali rovnakú vlastnosť: boli neoblozené a skôr zaprášené ako vyšmýkané.

Aj obtiažnosti kolíšu od stredne ťažkých, cez ťažké až po deviatky. Za všetky napríklad nástup do tejto krásne previsnutej V+ (klasifikácia je vyznačená veľkým červeným V+, kúsok pod šipkou a číslom cesty 20, asi v strede obrázka).

O takmer "pajštúnskej" obľúbenosti veľmi pekného lozenia na Divých vežiach svedčí toto istenie ,'-) Skoro v každej ceste je aspoň jeden nit, alebo borhák. V niektorých sú aj dva. Občas aj bez pavučiny. Cesty končia luxusným a fungel novým istením. Buď kruhom, alebo prasiatkom.

Prvé kroky v ceste s klasifikáciou IV+. Dolu je založeny chockstone. Nit v polovici skalky celkom zjavne patrí do vedľajšej cesty. No ale necvakni ho.. ,'-)

Šípkový komín je pomenovaný asi podľa toho, že tým úzkym miestom, čo vôbec nie je komín, sa pretiahne asi len Šípková Ruženka. Kto sa dostane cez tú štrbinu a zmestí sa pod, na Divých vežiach všadeprítomné brucho, v pohode dolezie. Cestu si radšej treba odistiť svojpomocne.

Kúsok viac v ľavo, hneď vedľa Mojej Peťky (ja som si tú cestu bez dovolenia privlastnil, lebo mi velmi páčila) bola jedna nepríjemna, ako inak než cez brucho. Z dola odolala niekoľkým pokusom, tak tesne pred obedom o tretej ju Mišeno ľahúčko preliezol s horným lanom.

Romantický obed ,'-)

Ja.

Moja Peťka. Celkový pohľad a detail. Cesta vedie diretkou asi meter v ľavo od lana a končí v tom zlaňáku, z ktorého visí lano.

Mišeno. Nezaprel v sebe taternika a vybudoval parádny štand. Pit by mal radosť ,'-)

Zátišie. Pred posledným zlanením na tejto veži. Stahujeme sa vedľa.

Opäť Mišeno. Teraz už na inej veži. A nemôže chýbať zhyb ,'-)

Zostup dolu, do Lúky. Ešte sme sa zastavili na Tematínskom hrade. Je to ruina, ale obrovská a oveľa lepšie zachovaná ako Pajštún.

Záver

Na Divých vežiach si možno paradne zaliezť. S vklínencami aj menej športovo založení a menej skúsení lezci. Výstup z Lúky je časovo náročný. Hlavne v obdobiach, keď dozrievajú jahody, alebo deduškovia. Výstup možno urýchliť ťažkým batohom na chrbte a foťákom uloženým niekde na dne toho batohu.

Lezeniu Zdar.